sobota, 22. októbra 2016

Po dlhšj odmlke sa pripravuju dalsie serie člankov o evolucii, psychologii, vesmire, ekonomike ...

utorok, 24. septembra 2013

Nevedomosť gamblerov

Úvod

Chlieb a hry // staré rímske pravidlo.  No sú aj nebezpečné hry, ktoré Vás môžu stáť aj značné úspory, no v horšom prípade aj dlhy. Človek od nepamäti mal rad hry, výzvy, adrenalín, riziko, hazard...


No a dnes na každom druhom rohu svietia blikajúce svetla miestnych herní, ktoré lákajú na zábavu o peniaze. Na internete sa to rozšírilo rýchlosťou nevídanou.  Načo chodiť do herní osobne, keď o peniaze sa dá prísť aj z domu J

Dokonca to zašlo tak ďaleko, že samotne kasína „spoločnosti ktoré prevádzajú hazardné hry“ platia rôznym špekulantom (prostredníctvom bonusov pri sprostredkovaní ďalšej obetnej ovečky), ktorí ale teraz naozaj našli zaručený spôsob ako rýchlo zarobiť peniaze práve tam kde ich hráči strácajú. Samozrejme marketingové techniky sa zlepšujú ako napr. uvítacie bonusy, keď sa zaregistrujete práve do ich kasína a začnete hrať.

Hesla kto nehrá nemôže ani vyhrať ! Samozrejme chýba tam aj druhá veta, kto nehrá nemôže ani prehrať, lebo aj to sa stáva, no gamblér ide vždy s pocitom, že platí iba ta prvá veta a keď doteraz neplatila, tak práve dnes sa to všetko vynahradí a konečne sa šťastie usmeje aj na neho.  Lebo tentoraz už ma ten správny spôsob ako vyhrať. Nejdem sa rozpisovať o nepodstatných veciach a prejdem rovno na ten kameň mudrcov, ktorý by mali objaviť aj tí, čo majú pocit, že si idú do herne po výplatu...

Mýtus o navyšovaní stávok

To je presne ten zaručený recept, ktorý začali ponúkať  99% tých čo našli zaručenú stratégiu na to ako vyhrávať. Volá sa to martingale systém a začal sa používať aj v inom kasíne s názvom BURZA.
Z matematického hľadiska sa dá jednoducho vyvrátiť výhodnosť tohto systému, stačí si pozrieť odkaz na wikipediu. Tak malo stačí, pozrieť sa na to cez matematiku a je po zaručenom systéme a netreba to skúšať na vlastnej koži.


Iné systémy

Žiadnym trikom, stratégiou sa NEDÁ nájsť konzistentná výhoda,  keď je hra postavená pravidlami už od začiatku nevýhodne pre hráča. Pokiaľ neporušujete pravidla hry nejakým zariadením, alebo inou nepovolenou výhodou.

Nedá sa spoliehať na štastie

Ani vtedy keď sa dlho nedarilo a teraz už musí prísť aj šťastie z hľadiska pravdepodobnosti. Nikto predsa nevidí do budúcnosti kedy príde, či za chvíľku alebo ešte dlho nie/pokiaľ vidí porušuje pravidla kasína J/

Geometrické vzory, vzory chovania

Ani tadiaľto cesta nevedie. Vzory sa síce opakujú ale je ich viac a nikdy nie je jasne dopredu ktorý príde. Táto kvázi výhoda sa začala objavovať pri obchodovaní na burze. Niečo o tom pojednáva //elliotwave.com. V skutočnosti ide o dosť sporné tvrdenie a výhoda je skôr klam kompozície.  Takže bez skutočne preverenej výhody nie je možné konzistentne, dlhodobo profitovať.

Počítanie kariet

Edward R. Thorp vymyslel zjednodušené počítanie kariet v hre black jack, ktoré malo poskytnúť výhodu 2%-3% pre hráča. Napísal neskôr aj o tom knihu „Beat the dealer“. Skutočne sa to dočasne podarilo a naozaj sú prípady z minulosti, ktorým sa podarilo na počítaní kariet v black jack zarobiť.

V súčasnosti samozrejme v kasínach o tejto technike vedia a snažia sa ju dostatočne eliminovať napr. častejším miešaním, väčším počtom balíkov kariet, a najviac túto metódu eliminuje, že sa nikdy hra nedohrá s jedným miešaním, či hraním do poslednej karty v balíku kariet. Takže výhoda je dnes dostatočne eliminovaná.

Potom prišli aj iné nápady, ktoré súvisia s technikou miešania. To však už je zbytočne popisovať, keďže dnes už sa donesú premiešané karty a nemiešajú sa pred očami hráčov.




PokerBot

Najpopulárnejšia hra dnes Poker – Taxas Hold’em. Tu hrajú hráči proti sebe a kasíno iba účtuje poplatky za sprostredkovanie hry.  Nehrá sa teda proti kasínu, ale proti iným hráčom.

Hra sa rozšírila aj prostredníctvom internetu kde sa objavili aj hráči za ktorých hral software – tzv. pokerbot. Tento program buď automaticky, alebo poloautomaticky hrá proti ostatným hráčom cez internet. Vyhodnocuje pravdepodobnosť vzhľadom na vyložené karty a pod. V tomto smere nemá človek šancu pri malých obmedzených stávkach človek dlhodobo vyhrávať proti programu. A samozrejme vývojári neustále zlepšujú pokerbotov. Tak v čom je teda háčik? No v tom, že pokerbot nie je povolený! A samozrejme, že sa na serveroch snažia odhaliť pokerbota podľa vzorcov správania.



štvrtok, 12. septembra 2013

Košický Ťuťumuťu – alebo ako sa súdiť za zrušenie fyzikálnych teórii

Už názov hovorí veľa. Toto vyznie ako konšpiračná teória, bohužiaľ/našťastie je to slovenská tragikomédia.

Myslitelia

Takže máme tu niektoré prípady z Košíc ako napr. Bolčo (čo vyvratil teoriu relativity), Apjar (čo našiel teóriu všetkého),Krafčík(čo chcel zmeniť klímu hrádzkami – revitalizačný program SR) a v neposlednom rade veľkého, troj-jediného   GRSc. Alexander Jozef JÁRAYa a jeho učeníka Bukovana (ykub).

Tak máme mysliteľov z Košíc, pričom ústredná postava Alexander Jozef Jaray je neodškriepiteľne najzaujímavejšia (zrejme z hľadiska medicíny a zábavy) osobnosť. Takže zopár informácii nájdeme tu:
jaray.blog.sme.sk (JA ALEXANDER SOM BOH) – rozsiahla encyklopédia myšlienok troj-jediného, alebo aj viacnásobného (Kocel, Attila, Adwerq, Junak, Hnipirdo, ...niektoré už aj neaktívne) – nicky diskutujúcich pod jeho dielami.
No a keďže nepomohol rozsiahly blog a iné blogy a fóra, kde chcel presvedčiť Jaray o „omyloch fyziky“ tak sa rozhodol, že sa domôže veľkej nápravy cez Košický súd. Medzi tým bol na rôznych seansách kde pálil ústavu SR, alebo vybíjal okna atd. To všetko je sa možné dozvedieť zadaním do googla meno tohto velikána.

Predmet záujmu

Najzaujímavejšie je celoživotné odhodlanie, že musí napraviť "grázlovskú fyziku a matematiku" a vniesť do sveta svoju kvantovú reálnu fyziku kde kravy nemiznú pri násobení číslom nula.

Pozrime sa na ústredné problémy, ktoré velikán rieši pol svojho života no doposiaľ neúspešne:
  • Dostredivé zrýchlenie, čo nič nezrýchľuje
  • Sila, čo musí vždy zrýchľovať teleso
  • Neekvivalencia  gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti – u neho váhy.
  • Vektory ako pliaga všetkého
  • Reálne násobenie hmotných objektov a ich dimenzii
  • Absolútny pohyb telies a ich styčných tlakov
  • Boj proti Newtonovým zákonom (najmä 3NZ), zákonom teórie relativity a mnoho ďalších zverstiev napáchaných polobláznami- vedcami
Dalo by sa vymenovať toho veľa, ale zhruba keď povieme, že neexistuje správna fyzikálna teória podľa GRSc. Alexander Jozef JÁRAYa nebudeme ďaleko od pravdy. Takže veľký mysliteľ sa rozhodol spochybniť skoro všetko, načo trocháriť...

Piesenka

Jeho najobľúbenejšia pieseň, ktorú často linkuje v svojich diskusiách je J:

Vrelo odporúčam prísť sa zabaviť na humorných myšlienkach tohto dejateľa z Košíc, diskusiu už aj SME prestalo cenzurovať.



nedeľa, 25. augusta 2013

Interpretácia kvantovej mechaniky

Úvod

Matematický aparát kvantovej mechaniky nám poskytuje možnosť predpovedať rôzne experimenty. Kvantová mechanika je vystavaná na ucelenej teórii interakcii častíc a ich správania sa v mikrosvete.  

Jej hlavné aspekty/atribúty by sa dali zhrnúť do:
  1. Dualizmus : vlnovo - korpuskulárne chovanie elementárnych častíc.
  2. Kvantovanie/ kvantový skok : diskrétne stavy fyzikálnych veličín (napr. kvantovanie energie v násobkoch Planckovej konštanty). 
  3. Pravdepodobnostný charakter : predpoveď dopadov a udalosti iba z hľadiska pravdepodobnosti možných scenárov.
  4. Nekomutatívnosť : v kvantovej mechanike zaleží na poradí operácii (je rozdiel najskôr zmerať polohu častice a nasledne hybnosť, resp. najskor hybnosť částice a nasledne polohu častice - vedie to k Heisenbergovému princípu neurčitosti)
  5. Nelokálnosť : previazanosť, etanglované párý častíc ich previazanosť na ľubovolnú vzdialenosť

Prečo interpretácia?

Matematický formalizmus kvantovej mechaniky je kuchárska kniha, ktorá obsahuje recepty ako predpovedať experimenty kvantitatívne aj kvalitatívne. Neobsahuje však hlbšie poznanie súvislosti a chovania sa objektov v mikrosvete. Kedže kvantová mechanika obsahuje odlišné správanie ako v makrosvete je interpretácia "filozofia kvantovej mechaniky" nesmierne zaujímavá z hľadiska otázok ako vniesť hlbšie pochopenie a súvislosti receptov matematického formalizmu kvantovej mechaniky. Ide predovšetkým o nájdenie ucelenej predstavy vysvetliť niektoré dôležité aspekty aparátu kvantovej mechaniky a ich previazanosti.

Druhy interpretácii

  1. Kodaňská interpretácia
  2. Mnoho-svetová interpretácia "Everett"
  3. De Broglie -Bohmova interpretácia
  4. Relačná interpretácia
  5. Dekoherencia
  6. GRW interpretácia (Ghirardi, Romini, Weber)

Kodaňská interpretácia

Najrožírenejší výklad kvantovej mechaniky, predovšetkým zásluhou jedným zo zakladateľov modernej kvantovej mechaniky Niels Bohr. Niels Bohr viedol dlhé debaty s A. Einsteinom o podivnostiach kvantovej fyziky. Einsteinov známy výrok "Boh nehraje kocky", ktorým jasne ukazoval svoj postoj ku kvantovej fyzike ako neúplnej teórii.


V Bohrovej predstave meranie spôsobuje zmenu výsledku. To je samozrejme správne, ďalej však hovorí, že to má duálny charakter a správa sa alebo ako "častica" alebo ako "vlnenie". Teda sú to dve vlastnosti ale jednej fenomenality. Bohr teda nehovorí, že to je oddelené ale spojené a má to vlastnosti korpuskule, alebo vlnenia v závislosti od situácie. Navrhol teda komplementárny popis kvantovej mechaniky v závislosti od zásahu merania v experimente. Dôležité zistenie bolo, že nejde merať/pozorovať obe vlastnosti súčasne "teda časticové-korpuskulárne chovanie" a "vlnové chovanie".

Poznámky autora blogu:

Kodáňska interpretácia je najlepšou interpretáciou kvantovej mechaniky bez logických sporov. Pokúsim sa nestrieť dôležité body a vysvetlenia, ktoré by ju mohli poopraviť nasledovne:

1. Vlnová funkcia popisuje svet "pravdepodobnosti virtuálnych možnosti". Redukciou vlnovej funkcie "ľudovo kolaps vlnovej funkcie" dochádza k VYTVORENIU reality, konkrétnej udalosti. // Znamená to, že neexistuje jedna realita pokiaľ je kvantový objekt vo vlnovej povahe.
2. Nelokálnosť previazaných "etanglovaných" častíc znamená vlnovú "virtuálnu podobu oboch častíc" kde meraním dojde k redukcii a výberu konkrétnej možnosti pre obe previazané častice súčasne // spin ↑ spin↓ resp. opačne//. Takže až aktom merania vzniká KONKRÉTNA realita, kde sa prejaví korpuskulárna vlastnosť.
3. Bohr však asi nedokázal prijať odvážny pohľad s príspevkom, že vlnová funkcia popisuje virtuálne možnosti a realita neexistuje konkrétna "jedna" pokiaľ nedošlo k redukcii vlnovej funkcie. Zásahom, meraním, interakciou s okolím dochádza k VÝBERU KONKRÉTNEJ REALITY. Názov "virtuálne možnosti" znamená, že na pozadí existujú všetky možnosti, ktoré sú v superpozícii. Samozrejme pre našu ľudskú predstavu je to náročné a hlavne si nepripúšťame, že takáto možnosť je reálna. No kvantová mechanika nás vedie práve k tomuto tvrdeniu.

Mnohosvetová interpretácia

Táto predstava sa snaží vysvetliť dualizmus tak, že pri redukcii vlnovej funkcie každá možná udalosť (z tých všetkých s určitou pravdepodobnosťou) sa zrealizujú všetky v paralelných vesmíroch, v paralelných realitách.
No je zrejme, že táto interpretácia nerieši ten superponovaný stav (vlnovou funkciou), ale skôr dodáva, že sa realizujú všetky možnosti, nie len jedna z tých všetkých vo "virtuálnom stave". Teda odpoveď prečo práve táto jedna realita z tých všetkých sa vytvorila by bola týmto pohľadom zodpovedaná tak, že vytvorili sa všetky len v paralelných realitách.

Kvantová mechanika a Boh

Fyzik Amit Goswami rozoberá a prehodnocuje myšlienky kvantovej mechaniky a podáva pútavým spôsobom aj v súvislosti s otázkami náboženstva a predstáv o Bohu. Odporúčam pozrieť.





nedeľa, 18. augusta 2013

Odpoveď na vlnovo-časticový dualizmus

Hľadanie súvislosti vlnovej a časticovej povahy 

V prvom  rade je potrebné vysvetliť ako chápeme časticu v modernej fyzike. Častica je abstraktný objekt vo fyzike, ktorý má povahu, chovanie (korpuskulárne a vlnové za určitých podmienok).  Častice teda sú objekty, ktoré majú spomenutú vlastnosť, okrem iných (hmotnosť, spin, elektrický náboj atď.)
Kvantová mechanika je vystavaná na teórii o elementárnych časticiach, ktoré tvoria tzv. štandardný model.
















zdroj: wikipedia


Hranice kvantového sveta

V našej bežnej skúsenosti v „makrosvete“ sa nestretávame s podobným chovaním, že ohraničený objekt ako napr. biliardová guľa sa správa korpuskulárne aj ako vlna na hladine.
Robili sa pokusy do akej veľkosti, resp. zložitosti sa prejavuje „dualizmus“.  V nasledujúcom videu je o tom prednáška:
kvantovy_svet/kvantovy_svet.mov 


sprievodné texty k problematike „hranice kvantového sveta diel č.1,č.2, č.3“:
diel č.1 -http://aldebaran.cz/...2009_33_kva.php 
diel č.2 -http://aldebaran.cz/...2009_34_kva.php 
diel č.3 -http://aldebaran.cz/...2009_35_kva.php 


Pohnútky k vyriešeniu

V prvom diely o vlnovo- časticovom dualizme tak ako boli popisované od Feynmana v jeho slávnych prednáškach je vlnovo časticový dualizmus skutočná záhada, ktorú sa nepodarilo rozlúsknuť doposiaľ  uspokojivo.

V čom je ta záhada taká markantná?

Z urobených pokusov jasne vyplýva, že správanie „DOPAD ELEKTRÓNOV“ je narušený, pozmenený v závislosti, či je možné principiálne identifikovať cez ktorý otvor elektrón preletel. Takže výsledok ovplyvňuje okolnosti samotného merania, záznamu kadiaľ elektrón prešiel. Interferencia sa vytratí pokiaľ vieme cez ktorý otvor častica prešla. Pokiaľ to nevieme a nie je to ani principiálne možné zistiť, potom máme interferenčný obrazec rozloženia dopadu.

Pokiaľ však vieme, že elektrón musel prejsť alebo cez otvor č.1, č.2 atď. musíme jednotlivé pravdepodobnosti spočítať a dostaneme obrazec bez interferencie. Táto logika sa nedá nijak pozmeniť, vedie nás to na jednoznačný výsledok. Ten však popiera interferenčný obrazec. Kvantová mechanika nás nabáda, aby sme dospeli k tvrdeniu, že ta častica musela prejsť cez oba otvory, aby sme mohli vidieť interferovať obe možnosti.


Komplikované trajektórie

Viacerí sa snažili túto záhadu vyriešiť nejakými zložitými dráhami, ktoré častice vykonávajú. No nenašlo sa žiadne riešenie cez komplikované trajektórie, ktoré by viedli na tak jednoznačné správanie, že dopady sú bez interferencie, alebo s interferenciou,  podľa aparátu kvantovej mechaniky vlnovej funkcie.
Zdá sa, že nie je možné to vysvetliť nijakou komplikovanou predstavou o zložitých dráhach častíc. To sa snažil Feynman ukázať, že táto možnosť sa zdá nepravdepodobná – komplikované trajektórie. Výsledok/prejav interferencie je práve jednoznačný a postačuje na to vlnový aparát „vodných vĺn na hladine“.

Aké iné možnosti sú

Zdá sa, že základná predstava o častici s konkrétnou trajektóriou pokiaľ ju nevieme zmerať, zaznamenať, alebo sa nijak inak principiálne nedá zistiť neexistuje! Ako to?
V našej predstave aj keď sa nepozeráme vieme, že  teleso v makrosvete muselo mať nejakú konkrétnu dráhu, aby narazilo na terč. Tento predpoklad vyplýva z našej skúsenosti z makrosveta!
No v mikrosvete zdá sa, že toto nemôžeme tvrdiť lebo narazíme na SPOR. Ten spor vedie k tomu, že by sme nemohli dostať interferenčný obrazec. Vedeli by sme, že elektrón prešiel alebo otvorom č.1 alebo č.2 a museli by sme nevyhnutne sčítať pravdepodobnosti a výsledok by bol bez interferencie.

Takže zostáva urobiť ústupok, že pokiaľ nie je možné principiálne zistiť trajektóriu, možnosť ktorá sa realizovala musíme uvažovať iba ako O VIRTUÁLNEJ MOŽNOSTI.

Teda upravené tvrdenie by bolo nasledovné:
  1. Pokiaľ nie je možné rozhodnúť ktorá alternatíva z rôznych možnosti nastala (elektrón prešiel alebo otvorom č.1 alebo otvorom č.2) potom existujú iba VIRTUÁLNE možnosti, ktoré sú v superpozícii a interferujú navzájom. To znamená, že vlnová funkcia popisuje virtuálne možnosti a ich pravdepodobnosti, že nastanú. Pokiaľ nameriame nejakú konkrétnu udalosť, potom dochádza ku tzv. „kolapsu vlnového balíka“. Teda dochádza ku výberu konkrétneho výsledku (nastala konkrétna realita) v zmysle pravdepodobnosti virtuálnych možnosti.  
  2. Častica teda nemá konkrétnu dráhu pokiaľ ju nemožno principiálne zistiť, je v stave virtuálnych možnosti, že sa niekde VYNORI (meraním zisti jej dopad – jej korpuskulárny prejav)
  3. Pokiaľ prijmeme tieto dva body paradoxy sa vytratia!
Tento pohľad nenarušuje funkčný aparát kvantovej mechaniky vlnovej funkcie, naopak presne vystihuje povahu mikrosveta a vnáša vysvetlenie ako sa zbaviť paradoxov, ktoré v tom vidíme.


V nasledujúcom blogu bude vysvetlený súvis s interpretáciou kvantovej mechaniky, aj prierez alternatív interpretácii, ich slabín, ale aj silných stránok.

Záhady kvantovej mechaniky č.1

Záhady kvantovej mechaniky č.1

Vlnový dualizmus

Tento diel je venovaný popisu vlnovo – časticovej povahy elementárnych častíc. Na kvantovej úrovni sa dejú podivné veci. Podivnosť spočíva v správaní sa elementárnych častíc. Niekedy sa  častice správajú ako hmotné objekty, inokedy ako vlny.

Experiment s elektrónmi

Tento experiment je myšlienkový a nikdy sa takto neuskutočnil. (1) Experiment je uvádzaný pre názornosť správania sa elektrónu.
Popis experimentu:
Vytvorme si v našom experimente elektrónové delo, ktoré sa skladá z elektricky vyhrievaného volfrámového vlákna. Všetky elektróny vyletujúce z dela budú mať približne rovnakú energiu. Na druhej strane je stena, kde je umiestnený detektor. Detektor môže byť Geigerov počítač alebo ešte lepšie, elektrónový násobič napojený na reproduktor. Pred zachytávačom je umiestená stena s dvoma otvormi.
Prvá vec, ktorú si všimneme v experimente s elektrónmi je tá, že z detektora počujeme ostré cvaknutia. Všetky cvaknutia sú rovnaké. Neexistujú polocvaknutia. Preto uzatvárame, že nech čokoľvek dopadá na zachytávač, dopadá to v „celkoch“. Elektróny priletujú vždy v rovnakých celkoch.


















Obr. č.13 Experiment s elektrónmi


A, Aká je pravdepodobnosť, že elektrón, ktorý preletí cez otvory v stene dopadne na záchytnú stenu vo vzdialenosti x od stredu zachytávača?

Prvé, čo môžeme povedať, je to, že nakoľko elektróny prilietavajú v celkoch, prilietavajú alebo cez otvor č.1, alebo cez otvor č.2. Na základe tohto tvrdenia všetky elektróny, ktoré doletia na zachytávač, možno rozdeliť do dvoch tried.
1, na tie, čo preleteli cez otvor č.1
2, na tie, čo preleteli cez otvor č.2
Takže nameraná krivka by mala byť daná súčtom efektov od elektrónov, ktoré prileteli cez otvor č.1 a č.2.
Overme si to nasledujúcim experimentom:
Najskôr budeme merať elektróny, ktoré preletia cez otvor č.1. Otvor č.2 zablokujeme. Dostaneme krivku na obrázku P1. Potom zablokujeme otvor č.1. Dostaneme krivku na obrázku P2. Celková pravdepodobnosť bude rovná P= P1+ P2.


















Obr. č.14 Rozloženie pravdepodobnosti, keď jeden z otvorov uzavrieme.

V našom experimente sme však urobili jeden predpoklad. Hľadali sme rozloženie pravdepodobnosti ako súčet P= P1+ P2. Jednotlivé pravdepodobnosti P1 a  P2 sme dostali tak, že sme vždy jeden z otvorov zablokovali.

Urobme experiment a nechajme oba otvory otvorené. Detektorom získame celkové rozloženie pravdepodobnosti. Bude toto rozloženie pravdepodobnosti rovnaké?













Obr.č.15 Rozloženie pravdepodobnosti, keď oba otvory sú priechodné

Z obr. č.15 je jasné, že výsledok P1,2 , keď boli obidva otvory otvorené, nie je súčtom pravdepodobností P1 a P2 pre každý otvor zvlášť. „Dochádza k interferencii“. Všimnime si, že v strede krivky je P1,2 viac ako dvakrát väčšia ako P1+ P2.
Rozloženie pravdepodobnosti P1,2 sa celkom podobá na rozloženie intenzity kruhového vlnenia, napr. na hladine vody.













Obr. č.16 Rozloženie intenzity kruhového vlnenia, napr. na hladine vody.

Pre vlnenie je veľkosť intenzity rovná druhej mocnine skutočnej výšky vlny nameranej v detektore. Ak zmeriame intenzity pre rôzne x dostaneme priebeh I1,2.

Vlny medzi sebou vzájomne interferujú. Na niektorých miestach sú vlnenia vo „fáze“. Súčet amplitúd je veľký a teda je veľká intenzita. Maximálne hodnoty intenzity vznikajú všade tam, kde je vzdialenosť detektora od jedného otvoru väčšia (alebo menšia) o celý násobok vlnovej dĺžky ako vzdialenosť detektora od druhého otvoru. Naopak miesta, kde sú vlny v protifáze sa bude výsledné vlnenie rovnať rozdielu obidvoch amplitúd. Vlny interferujú deštruktívne.

Záver:
Elektróny prilietavajú v celkoch ako častice a pravdepodobnosť dopadu týchto celkov je rozložená ako rozloženie intenzity vlny. V tomto zmysle sa elektrón správa „niekedy ako častica a niekedy ako vlna“.

Upravme náš experiment takto:
Do experimentu pridáme zdroj svetla a umiestnime ho za stenu s otvormi, tesne medzi ne. Vieme, že elektrické náboje rozptyľujú svetlo, preto keď elektrón preletí okolo na svojej ceste k detektoru, časť svetla sa na ňom rozptýli aj do nášho oka a tak uvidíme kadiaľ elektrón letí. Experiment je na obr.č.17.





















Obr.č.17 Narušenie interferencie svetelným zdrojom za stenou

Vždy, keď počujeme cvaknutie z detektora vidíme tiež svetelný záblesk alebo v blízkosti otvoru č.1, alebo v blízkosti otvoru č.2., nikdy nevidíme záblesk súčasne u obidvoch otvoroch. Experimentálne je potom tvrdenie, že elektrón letí alebo cez otvor č.1, alebo č.2 nevyhnutne správne. Či už sú otvory zatvorené respektíve otvorené, tie, ktoré vidíme preletieť cez otvor č.1 majú rovnaké rozloženie, bez ohľadu na to, či je otvor č.2 otvorený alebo zatvorený.
Musíme spraviť záver, že keď sa na elektróny pozeráme, tak ich rozloženie na zachytávači je iné, ako keď sa na ne nepozeráme.
(1)Musí to byť tak, že elektróny sú veľmi jemné a svetlo tým, že do nich drgne zmení sa ich pohyb. To znamená, že drgnutie, ktoré elektrón pocíti, keď sa na ňom rozptyľuje fotón  je také, že dostatočne zmení pohyb elektrónu, takže keď mal elektrón letieť tam, kde má pravdepodobnosť dopadu maximum, priletel tam, kde má minimum.
Skúsme použiť  svetlo menšej frekvencie. Hybnosť fotónu je nepriamo úmerná vlnovej dĺžke. Keď  sa použije svetlo s väčšou vlnovou dĺžkou, drgnutie bude slabšie. Spočiatku sa zdá, že sa nič nemení. Výsledky sú rovnaké. Potom sa stane strašná vec. Pre vlnovú povahu svetla existuje určité obmedzenie pre vzdialenosť dvoch bodov, aby sme ich ešte mohli vidieť ako dve oddelené bodky. Táto vzdialenosť sa rádovo rovná vlnovej dĺžke svetla.  Preto keď je vlnová dĺžke väčšia, ako je vzdialenosť medzi otvormi vidíme rozmazaný záblesk. V tomto zmysle už viac nemôžeme povedať cez ktorý otvor preletel.

V nasledujúcom blogu sa pokúsime vyriešiť záhadu vlnovej a časticovej povahy kvantovej mechaniky.




(1) Experiment s elektrónmi- zdroj Feymanové prednášky z fyziky (kvantová mechanika)